Obsah
Obecná knižnica Rimavské Zalužany
Prvá zmienka o knižnici je zaznamenaná v obecnej kronike z 24. 8. 1937.
Umiestnená bola v škole vo zvláštnej skrini. Obsahovala 94 zväzkov kníh, väčšinou zábavného a poučného rázu. Pomerne najmenej mala odborných kníh. Knihovníkom bol miestny učiteľ Ondrej Balážik. Podľa záznamov občania každej vekovej kategórie radi čítajú a vzdelávajú sa hlavne v zimných večeroch. Knihy požičiava kedykoľvek v týždni.
V rokoch 1964 – 1971 nesie názov Miestna ľudová knižnica, ktorá patrila do sústavy slovenských knižníc. Bola umiestnená na prízemí v novostavbe školy / dnes obecný úrad/. Mala samostatnú miestnosť. Knihovníčkou bola učiteľka základnej školy Elena Kyseľová.
Od roku 1978 do roku 2019 , plných 41 rokov, knižnicu viedla pani Magdaléna Šivarová. Najskôr popri práci pedagóga základnej školy, neskôr aj na dôchodku.
V súčasnosti knižnica sídli v budove obecného úradu na poschodí. Vedie ju Mária Kvetková, dlhoročná knihovníčka Knižnice prof. Š. Pasiara v Hnúšti. Knižnica má k dispozícii 3 035 zväzkov kníh z beletrie a rôznych vedných odborov pre všetky vekové skupiny.
Kontakt : Obecná knižnica Rimavské Zalužany
Hlavná 1
980 53 Rimavská Baňa
Tel : 0918 341 880
Výpožičný čas : piatok od 15,00 hod. – 17,00 hod.
Služby: - Požičiavanie kníh a časopisov /bezplatne/
- MVS / Medziknižničná výpožičná služba/ - knihy, ktoré nemáme vo svojom fonde,
zabezpečíme z iných knižníc za poplatok, ktorý si určí požičiavajúca knižnica.
Knižnica poskytuje služby na základe osobných, písomných alebo telefonických požiadaviek používateľov ako i požiadaviek zaslaných elektronickou poštou.
Zdravotné znevýhodneným používateľom sa poskytujú služby primeraným spôsobom s ohľadom na zdravotné postihnutie.
Marec – mesiac knihy
S knihami je to ako s ľuďmi. V čase keď majú sviatok si viacej uvedomujeme čo pre nás znamenajú, akým vývinom prešli, ako nás ovplyvnili a dotkli sa nášho srdca.
História kníh ide ruka v ruke s históriou vyspelých civilizácií. Vývoj písma, materiálov na písanie, ručné písanie kníh v skriptóriách, vynájdenie kníhtlače až po ich dnešnú v elektronickej podobe.
Prvé krásne rukopisné knihy písané v skriptóriách boli bohato zdobené zlatom a drahými kameňmi. Ich prepisovanie trvalo dlho, preto boli veľmi drahé a vzácne. Vlastnili ich len veľmi bohatí ľudia.
Vynájdenie kníhtlače patrí medzi najvýznamnejšie udalosti v celých dejinách ľudstva. Zdokonalenie kníhtlače Johannesom Gutenbergom v roku 1443 umožňovalo rýchlejšiu výrobu kníh, cenove dostupnejšie a tým aj väčšiemu šíreniu vzdelanosti medzi širšie vrstvy. Každá generácia v každej krajine priniesla vklad z oblasti vedy, techniky, z poznania prírody, človeka, kultúry, remesiel, z každého odvetvia ľudskej činnosti.
Významnou udalosťou vo vývine knihy patrí vznik Braillovho písma. Louis Braille už ako mladý chovanec Národného ústavu pre mladých slepcov vedel, že písmo je jedinečným nositeľom ľudskej kultúry a vzdelanosti, že len prostredníctvom písma – kníh - sa môžu nevidiaci dostať v plnej šírke za hranice zmyslového vnímania. Na základe dovtedy zaužívaného , ale ťažko používateľného Barbierho písma , v roku 1824 zostavil písmo nové, ktoré vyhovovalo potrebám nevidiacich. Prvé slovenské učebnice, tlačené Braillovou abecedou vyšli až v roku 1923. Dnes už azda niet krajiny na svete, kde by nepoznali Braillovo bodové písmo a kde by ho nepoužívali.
A cesta knihy k čitateľom ? V prvej polovici 18. storočia boli u nás kníhkupectvá len vo väčších mestách, a tak k šíreniu slovenskej literatúry sa najviac zaslúžili národovci, dobrovoľní kolpoltéri, ktorí osobne rozširovali a predávali slovenské knihy. Medzi nimi sa nápadne vynímal nevidiaci Matej Hrebenda Hačavský, rodák z Rimavskej Píly. Napriek neľahkému osudu sa do slovenských dejín zapísal ako popredný šíriteľ slovenských a českých kníh. Predaj kníh, ktoré mu zverili vydavatelia, spájal s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Presviedčal ľudí, že čítanie nie je len výsadou bohatých a vzdelaných. Okrem toho bol aj ľudovým básnikom a zberateľom ľudových piesní. Napísal aj Vlastný životopis.
Z úcty k Matejovi Hrebendovi / 10. 3. 1796 – 16. 3. 1880/ a na podporu trvalého záujmu o knihy, bol v roku 1955 v bývalom Československu, prvýkrát mesiac marec vyhlásený za MESIAC KNIHY.
V roku 1980 bol Matej Hrebenda vyhlásený za jubilanta UNESCO. Jeho meno dnes nesú gymnázium v Hnúšti, knižnica v Rimavskej Sobote, Slovenská knižnica pre nevidiacich v Levoči. Od roku 1999 Knižnica prof. Š. Pasiara v Hnúšti v spolupráci s MsÚ a ZUŠ každoročne organizujú regionálnu literárnu súťaž Hrebendova kapsa.
Dnes úlohu Mateja Hrebendu napĺňajú knižnice. Stali sa prostriedkom, ktorý zabezpečuje prístup všetkým občanom k poznatkom a kultúre na základe vlastného poznania. Stačí len vstúpiť. Veď nie nadarmo sa hovorí, že knihy sú ideálny spoločník, často najmúdrejší poradca a najtrpezlivejší učiteľ.
Opäť sme knižný fond obecnej knižnice v Rimavských Zalužanoch doplnili o nové knihy. Zakúpené boli prostredníctvom projektu " Nové knihy do obecnej knižnice," ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia v rámci výzvy č.8/ 2023. Dúfam, pevne verím, že potešia všetkých malých či veľkých milovníkov kníh.
Požičať si ich môžete vždy v piatok od 15,00 do 17,00 hodiny.
V našej knižnici v Rimavských Zalužanoch na Vás už čakajú ďalšie nové knihy, nakúpené z FPU.
Tešíme sa na Vás každý piatok od 15:00 - 17:00 hod.
Vaša knihovníčka M.K.
Ak ste pod vianočným stromčekom nenašli vytúženú knihu, tak ju možno nájdete v našej obecnej knižnici. Tesne pred Vianocami sme pre vás nakúpili ďalšie nové knihy z Fondu na podporu umenia č.8/2023 : Program 5.1.4 - Akvizícia knižníc. Príďte, nechajte sa unášať ich múdrosťou a krásnymi príbehmi.
Vaša knihovníčka M.K.
