Obsah

História

Obec Rimavské Zalužany je malá dedinka, s počtom obyvateľov 340. Prvý raz ako obec ju spomínajú v roku 1136 v dôchodkovej listine rimavsko-banského plebána Martina. V roku 1439 patrila k majetku hajnáčskeho hradu. Neskoršie ju vlastnia hrachovský zemepáni.

O pôvode obce z ústnych tradícii vieme len toľko, že v drevenom hrade, ktorý sa nachádzal na hranici troch obcí Kociha, Rim. Zalužany a Rim. Lehota, ktorú obec zo svojich poddaných založila bývalá pani Kociha a meno pochádza pravdepodobne od slova "luhy" /úrodné zeme/. Menovaná pani mala asi na tom mieste, kde je teraz obecný hostinec nad hradskou u potôčika postavené ovčince s malými obytnými príbytkami, v ktorých bývali jej poddaní.

Medzi Kocihou a Rim. Zalužanmi sa nachádzali ako i teraz úrodné zeme /lúky/, za ktorými v úžľabine mala ovčince. Keď išla pozrieť svoje stáda oviec a poddaných vždy hovorila, že ide "za luhy".

Pôvodne malá obec pozostávajúca z bačov - pastierov sa snáď menovala "Záluhy" a z toho potom vzniklo terajšie úradné meno Rimavské Zalužany. Meno Rimavské pochádza od mena rieky Rimava.

Obcou pretekajúci potôčik tečie jednou časťou od pumpy, druhá a tretia spod vrchu "Bukovina". Tečie smerom severovýchodným, kde po oboch stranách sú rodinné domy.

Po praobyvateľoch nieto žiadnej pamiatky, ktoré by svedčili o ich pôvode. Obec leží na rovine v údolí Rimavy smerujúca frontom od juhozápadu na severovýchod na pravej strane rieky Rimavy, osada Príboj na ľavej strane rieky Rimavy za železničnou traťou. Osada Príboj tvorila politickú obec, v roku 1926 bola ministerstvom vnútra spojená s Rimavskými Zalužanmi. Stalo sa to za starostu Michala Novodomeského /Príboj/ a Michala Beňu /Rimavské Zalužany/, takže starostom novej obce sa stal Michal Beňo.

Na severozápadnom okraji obce vedie štátna cesta na Vysoké Tatry. Je otvorená od východu a západu, kde sa rozprestierajú lúky a polia. Zatvorená je od severu a juhu. Od severu je "Výsevná" a od juhu "Bukovina".

Obec je vyložená vo veľkej miere severozápadným vetrom, smerom od Rim. Lehoty. Podoba obce je dosť pavidelná. Osou je potok, štátna cesta a železničné koľajnice. Smerom potoka sú dva pravidelné domorady. Polia sú hneď za dedinou.

Obec leží v Rimavskej doline v nadmorskej výške 255m. Najvyšší bod chotára na Príbojskej strane je vrch Čachovica a na strane Rimavských Zalužian je "Chobot". V chotári máme množstvo bukových a dubových lesov, na juhozápade sa nachádza Sinec vysoký 916m. Pôda podľa geologického zloženia je hlinačka a miestami tiež piesočnatá. Je stredne výnosná, ale potrebuje časté hnojenie. Výnimku tvoria lúky. Celý chotár obce je veľký 464ha.

(citované z Obecnej kroniky)